Formørkelse
královský rod z Grónska




Hugo A. Formørkelse
(král 2.ročník)
Astrid C. Formørkelse
(královna 2.ročník)
Formørkelse
královský rod z Grónska



Oscar T.
Formørkelse
(kráľ
3.ročník)
Linnea
Formørkelse
(francúzska kráľovná
3.ročník)
Wilma A
Formørkelse
(kráľovná
3.ročník)


Wilma B. Formørkelse
(kráľovná 4.ročník)
Adam B. Formørkelse
(kráľ manžel
4.ročník)


Agatha B. Formørkelse
(kráľovná 5.ročník)
Damian B. Formørkelse
(kráľ - manžel 5.ročník)


Bjarne U. Formørkelse
(král 6.ročník)
Anika C. Formørkelse
(královna 6.ročník)


Christofferson T. Formørkelse
(král 7. ročník)
Hollis Formørkelse
(královná 7. ročník)


Illga M. Formørkelse
(kráľovná 8. ročník)
Johannsonen B. Formørkelse
(král -manžel
8. ročník)


Sofia E.
Formørkelse
(korunná princezná
8. ročník)
Axel B.
Formørkelse
(princ
8. ročník)
Formørkelse
královský rod z Grónska
pokračovatel v aktuálním ročníku (hráč korunního prince/princezny) - Alix
Ak by niekto chcel navštíviť zamrznuté miesto na konci sveta - pokojné, ako z rozprávky - Grónsko je ten bod, na ktorom by sa mal zastaviť prst na mape. Veľa ľudí si voči nemu nesie predsudky alebo netuší, že táto mrazivá krajina vôbec existuje. Ale je prekvapujúce, že Grónsko je oveľa viac ako len kus ľadovca a skrýva krásy, aké sa nenájdu nikde inde na svete. Chladné miesto obývajú ľudia na prvý pohľad tvrdí, ale pod ich povrchom sa nachádza vrelá nátura a súdržnosť. Grónčania si držia odstup od zbytku seba a radšej si nažívajú vo svojom malom zimnom príbehu. Živia sa prevažne rybolovom, šľachtením psov a výrobou lodí. Už po stáročia tam vládne rod Formørkelse, ktorý povahou pripomína svojich obyvateľov.
Pred týmto rodom bolo Grónsko len dánskou kolóniou, ktorá mohla o autonómii len tichúčko snívať. Krajinu spravoval vyslanec a všetko hlásil dánskej korune. Takto systém sa tu udržal, až kým sa vyslancom nestal dánsky šľachtic, Hugo. Spriatelil sa s miestnymi ľuďmi viac ako mal a osvojil si miestny spôsob života. Načúval Grónčanom a pochopil, že tlačiť sa pod nadvládou Dánska, nie je niečo, čo im prináša radosť do života. Preto pristúpil k odvážnemu kroku. Vyhlásil sa za kráľa, sformoval v Grónsku armádu a do Dánska poslal list s podmienkami, ktoré by Dáni mali splniť, ak sa chcú vyhnúť vojne. Samozrejme, Dáni sa tomu vysmiali a naozaj Grónska poslali flotilu, aby rebelov na čele s novým kráľom hodila do ľadového mora. Tým sa začala vojna o autonómiu Grónska. Neskončila sa počas Hugovho života. Ten si počas týchto krušných časov našiel manželku, Astrid a spoločne na svet priviedli dvoch potomkov - staršieho Oscara a mladšiu Linneu.
Oscarov osud bol jasný. Prebral otcovu snahu o osamostatnenie Grónska, ale nebol to on, ktorý krajine slobodu priniesol. Dokázala to jeho sestra Linnea. Tá sa vydala za francúzskeho korunného princa, čím Grónsku zabezpečila vojenskú pomoc, ktorú zúfalo potrebovalo. S pomocou Francúzov mohol Oscar vytlačiť zo svojho územia Dánov. Po ich ústupe domov konečne prijali všetky podmienky a vojna sa po niekoľkých desiatkach rokoch skončila. A práve ním sa začala politika Grónska - držať sa od všetkých čo najďalej a sústrediť sa na vlastný posun vpred. Preto zopakoval aj otcovu voľbu a oženil sa s Grónčankou, s ktorou mal jedinú dcéru, princeznú Wilmu.
Keď dosadla Wilma na trón, tak sa konečne pre Grónsko začalo obdobie rozkvetu. Wilma vybudovala organizáciu, ktorá pomáhala rodinám, ktoré sa ešte nedokázali postaviť na nohy po vojne s Dánskom. Výrazne sa tiež zlepšilo zdravotníctvo, školstvo a aj životná úroveň. Ľudia svoju kráľovnú milovali. Oveľa viac ako jej otca. Preto boli šťastní, keď kráľovná na svet opäť priviedla dcéru. Aj od princeznej Agathy očakávali veľké veci. A dočkali sa ich.
Kráľovná Agatha a jej meno je asi najviac skloňované v dejinách Grónska, pretože počas jej panovania sa Grónčania dostali na svoj osobný vrchol. Krajina bohatla, bola sebestačná a nepotrebovala pomoc z okolitého sveta. Dokonca aj kriminalita bola takmer nulová. Ľudia žili skromne, ale šťastne. Agatha však na svet nepriviedla ďalšiu dcéru, ktorá by Grónsku opäť priniesla ružové odbobie, ale syna Bjarneho.
Bjarne do vienka nedostal vodcovské schopnosti svojej matky a ľahko sa nechal ovládať pätolizačmi, ktorí sa bežne nachádzajú v blízkosti koruny. Nevedomky im dovolil, aby si Grónsko začali rozkrádať pre seba. Ľudia si o ňom začali pošuškávať, že matke asi po pôrode spadol na hlavu, pretože v nej nemôže mať zdravý kus mozgu.
Bjarneho hlúposť sa však nikdy nevyrovnala hlúposti jeho syna, Christoffersona. Bjarne sa rozhodol, že úpadok svojej krajiny vyrieši tým, že svojho syna ožení s dcérou významného kráľovského rodu. A kam inam by grónskemu hlupákovi mohli padnúť oči ako k Dánsku? Christoffersona zasnúbil s dánskou princeznou. Syn však na medzinárodné dohody kašľal. Zamiloval do svojej komornej, Hollis, a tajne sa s ňou oženil, čo spôsobilo medzinárodný škandál a urážku dánskej kráľovskej rodiny. Skôr ako sa Christofferson vôbec položil svoje pozadie kráľovskú stoličku, spôsobil teda vojnu. Dáni opäť pritiahli so svojou flotilou a tento raz bolo ich dobývanie Grónska úspešné. Starnúceho kráľa Bjarneho dali pod zámok a k moci radšej postrčili opovážlivého Christoffersona, ktorého mohli s ľahkosťou ovládať. Ten síce vládol, ale iba na oko. Musel vždy poslúchnuť príkazy, čo prišli z Kodane. Vojenská okupácia Grónska trvala niekoľko desaťročí a v podstate po celú vládu Christoffersona. Ekonomika prudko klesala a ľudia odrazu nemali čo vložiť do úst. Začal sa hladomor. Práve ním opovážlivý kráľ - romantik zavŕšil svoje panovanie.
Grónsko v troskách prebrala jeho dcéra, princezná Illga. Spočiatku bola nútená znášať prítomnosť dánskych vojsk, ale mladá kráľovná bola odhodlaná urobiť čokoľvek, aby sa z dánskych pazúrov vymanila. Požiadala o pomoc listom, ktorý rozoslala krajinám, čo si v minulosti samé prešli okupáciou mocnejšieho štátu. Niektoré odpovedali zaslaním financií alebo menších vojenských jednotiek, aby podporili Illginu snahu. A to úplne stačilo. Dánska krutovláda bola ukončená a Grónsko opäť dostalo možnosť pocítiť neopísateľnú chuť slobody. Illga však stála pred nesmierne ťažkou úlohou - postaviť na nohy krajinu, čo je pochovaná v popole. Oporou sa jej stal jej manžel Johannsonen - obyčajný vojak, do ktorého sa zamilovala kráľovná. Spoločne sa pustili do plánu obnovy. Illga sa zamerala na ekonomiku, zdravotníctvo a zúfalú sociálnu situáciu väčšinu vyhladovaných rodín, Johannsonen zas sformoval grónsku armádu. Zaviedli aj povinnú vojenskú dochádzku, aby sa nepriatelia spoza hraníc už nikdy nepokúsili si privlastniť Grónsko pre seba.
Grónčania Illgu zbožňovali. Dokonca sa povráva, že žena na tróne je požehnaním a muži prinášajú len bôľ a problémy. Preto boli aj nadšení, že kráľovná ako prvú na svet priviedla dcéru Sofiu a až potom syna Axela. Sofia teda mala, napriek pohlaviu, sľúbenú korunu a Axel nasledoval stopy otca do armády. Keďže ale žiaden kráľovský potomok sa nemôže stať iba obyčajným vojakom, Axel bol zasnúbený s korunnou princeznou z Angcie. Mnohí tento krok považujú za odvážny. Hlavne vzhľadom na to, že Grónsko po stovky rokov fungovalo tak izolovane. No len pár výnimiek, že zasnúbenie mladého princa je v skutočnosti trest za to, že že sa „podedil“ a chcel si vziať neurodzené dievča.
